Kristofer Harmaajärvi

18 let | Nemesis | Táborník || LExi

KiwiHarry Styles

Vzhled

Kristoferovi toho jeho vzdialení severskí predkovia darovali do vienka pomerne veľa, čo sa teda aspoň výšky do ktorej sa vytiahol týka. Pri 1,87 metra sa jednoznačne radí k tej vyššej časti polobohov v Tábora a nie sú to len jeho centimetre, ktoré zdedil po severských predkoch, ale aj pomerne mohutná stavba tela, kedy je mladík široký a mohutný najmä v pleciach a rukach. Odkedy prestal byť dieťa a začal dospievať sa mu darilo naberať svalstvo pomerne rýchlo, no za týmto bodybuildingom stojí aj značná práca a nespočetné hodiny strávené tréningom, takže môže byť Kris na svoje telo patrične hrdý, čo vlastne aj je a nemá problém to zvyšku Tábora ukázať. Napriek tomu však, že z diaľky vyzerá ako dospelý chlap, do tváre je to ešte stále celkom chlapčisko, a to aj napriek prítomnému strnisku, ktoré sa mu podarilo vypestovať už pomerne slušne vzhľadom na rýchly nástup dospievania. V modrých očiach je taktiež ešte stále prítomný mladícky elán, ktorý z nich len tak ľahko nevyprchá ani v nadchádzajúcich rokoch. Vlasy predstavujú pomerne hustú šticu, ktorá je v rovnakej tmavohnedej farbe ako jeho vyrastenejšie strnisko či výraznejšie a pomerne hranaté obočie. Celkom prirodzene ho potom možno v konvenčnej spoločnosti považovať za príťažlivého fešáka, ktorého úsmev a iskra v očiach by sa dokázali zmocniť nejedného dievčenského srdiečka, takže ak by si to zobral do hlavy, materiál na to rozhodne má. Čo sa nejakých vád na kráse týka, vzhľadom na to že sa v posledných rokoch snaží angažovať v dianí Tábora a prichádza do kontaktu so zbraňami, pár jazvičiek by sa určite dalo nájsť, najmä v oblastí rúk, no najvýraznejšia sa mu tiahne cez ľavé obočie a získal ju počas Nyxinho pustošenia v Tábore. Stále to však berie optimisticky a tvrdí, že je to lepšie ako keby prišiel o oko a navyše mu to dodáva na vzhľade bad boya, na ktorého by sa mohol hrať kebyže veľmi chce.

Keď sa presunieme k jeho šatníku, nie je to nič svetoborné a síce by sa tam pár pekných kúskov našlo, väčšinou ide o oblečenie potrebné k trénovaniu, čiže ide skôr o športové kúsky, voľnejšie strihy a vzdušnejšie materiály. Z ostatných druhov tam má na každú príležitosť niečo, napríklad ak sa vyberie do Snežných hôr, alebo ak by sa v Tábore konala nejaká spoločenskejšia akcia a on by musel vytiahnúť slušnejšie nohavice s košeľou. Inak vo všedný deň je schopný vytiahnuť tričko s nejakou starou kapelou, na ktoré ho naučil dedo, a v prípade potreby na to ešte prehodí nejakú ľahkú bundu, nakoľko tričká s dlhým rukávom v obľube príliš nemá.

Povaha

Z poloboha pred vami mladícky elán jednoducho srší na prvý pohľad pôsobí veľmi sebavedomo a najmä charizmaticky, nakoľko sa naučil využívať svoje prednosti a určite by klamal ak by tvrdil, že ich nikdy nevyužil k tomu aby si uľahčil robotu a dosiahol niečo čo chcel. Nikdy to však nezneužíval tak, aby niekomu zámerne ublížil a ak sa mu to aj nechtiac podarilo, vždy vedel nabrať odvahu a nielenže si pripustiť svoju chybu, ale ju aj napraviť. Pomerne vysoký výskyt sarkazmu v jeho slovách ho v očiach iných vie skresliť a preto pôsobí častokrát drzo či nevychovane, no je to len veľká pusa ktorá len niekedy potrebuje zamestnať a nejako sa odpútať od všetkej roztopašnosti, ktorá ním často lomcuje. Vie sa aj zaťať a byť tvrdohlavý ako býk, no keď viete ako a čím ho správne vyprovokovať, tak máte v podstate v rukách celý manuál na jeho ovládanie a ľahko ho presvedčíte o tom, že nie je až taká silná a neoblomná osobnosť ako si mylne domýšľa. V každom prípade si však vie dupnúť a zakročiť ak sa mu niečo či už nepáči, alebo to jednoducho nepokladá za správne.

Kristofer má však aj mnoho krajších stránok a nie je to len obyčajný namyslený frajer. Neznáša nespravodlivosť a keď ju vidí, vie ho to neskutočne naštvať a nedá mu to pokoj až kým to nevezme do vlastných rúk a nenapraví. Špeciálne neznáša keď sa nejaký nafúkaný frajer povyšuje nad mladších a slabších a vtedy sa Krisa jednoducho zmocní komplex superhrdinu a má pocit že je na ňom aby sa ostatných zastával a bránil ich. Nie vždy to možno rieši práve tým najvhodnejším spôsobom, no jednoznačne má srdce na správnom mieste. Je taktiež tak trošku softík a vie zostať dojatý pri silnom životnom príbehu, či už reálnom alebo fiktívnom. Taktiež je v istých ohľadoch aj sentimentálny, čo sa prejavuje v suveníroch z jeho domova ako sú baseballová loptička s rukavicou, alebo tričká z koncertov kapiel, na ktoré ho brávali dedko s babkou. Vie sa však aj ľahko naviazať na osoby a keď si niekoho obľúbi, snaží sa byť dobrým priateľom, no jeho roztopašnosť a roztržitosť hrajú často v jeho neprospech a občas sa stane, že je egoistickejší ako by sa na správneho priateľa patrilo. Každým dňom však dospieva a má dobre nabehnuté na to, aby sa s pribúdajúcimi rokmi stal aj zodpovednejší. Istý druh zodpovednosti si však od príchodu do Tábora už osvojil a za tých niekoľko rokov sa v nej aj značne zlepšil. Na tréningu a zdokonaľovaní svojich fyzických, ale aj polobožských, schopností mu záleží a v tomto ohľade je naozaj svedomitý. Jeden večer je schopný zúčastniť sa žúrky v Dionýzovom zrube a na druhý deň ho uvidíte aj tak trénovať, nakoľko má pocit že je jeho osud celkom jasne vylíčený a on chce byť naň jednoducho pripravený.

Čo sa potom jeho milostného života týka, v tomto ohľade je stále nedospelý a skôr si užíva čo život ponúka namiesto toho, aby sa stihol na niekoho konkrétneho naviazať. Žiadna prvá láska by sa v jeho živote nedala preto zatiaľ ani spomenúť, nakoľko boli doteraz pre neho všetky dievčatá len zábavou či rozptýlením. Tým prvým zo začiatku možno aj trochu zlomil srdiečko, no vzhľadom na to ako sú všetci uzavretí v Tábore sa pomerne rýchlo rozkeclo, že Kris nie je ten typ, ktorý by hľadal trvalý vzťah a ak sa to niekto pokúšal zmeniť, popálil sa len kvôli vlastnej naivite. On sám nikdy vzdušné zámky nesľuboval nakoľko sú záväzky pre neho nepreskúmanými vodami, pri ktorých sa rozhodne nejde pretrhnúť aby ich prebádal. Všetko má svoj čas a jediná zodpovednosť ktorú si teraz vie zobrať na tričko je pre neho naozaj len tréning a nejaké tie táborové akcie, no dáva si sakra majzla na to, aby všetká tá robota bola správne vyvážená zábavou.

Minulost

Kris sa narodil do pomerne pokojného Ironwoodu v Michigane, štáte veľkých jazier, kam jeho dávni fínsky predkovia prišli niekedy v devätnástom storočí aby si zarábali ako baníci či drevorubači a okúsili tak niečo zo slávneho Amerického sna. Jeho otec už však prišiel o mnoho generácii neskôr a v meste pracoval ako hasič, takže bol malý Kristofer počas jeho dlhých služieb vychovávaný dedkom s babkou, rodičmi jeho otca, ktorí boli pomerne ešte stále mladí keď zistili že majú vnúča. Kris mal s nimi výborný vzťah hneď od začiatku a preto bolo aj na čom stavať keď jeho otec zomrel pri výkone služby a jeho päťročný syn zostal v starostlivosti starých rodičov. Udalosti to boli samozrejme smutné, no Krisovi sa zo strany starých rodičov dostávalo dostatočne veľa lásky a ďalších päť rokov by sa dalo považovať pre nášho malého chlapca za naozaj pekné a pohodové. V škole to síce nebolo med lízať a jeho neposednosť a problémy s čítaním neboli nič moc, no aj napriek tomu bol od malička spoločenský a dokázal si nájsť nejakých kamarátov. Keď sa potom vrátil domov, vždy ho čakalo príjemné prostredie a do dnešného dňa nedá dopustiť na to ako si s dedom vzadu na dvore trénovali nadhody a cez víkendy chodili všetci traja na koncerty alebo do kina, či mali vymyslený nejaký iný program, ktorý mu hlavičku zamestnl dostatočne na to aby bol šťastný a po rodičoch sa zase až tak často nemusel vypytovať nakoľko nebol nikdy smutný a nechýbali mu tak ako by mohli ak by zostal úplne sám.

Krátko po jeho desiatich narodeninách sa však veci zmenili a nabrali celkom prudký spád keď im jedno teplé júnové popoludnie na dvere zaklopal nejaký cudzí týpek v sprievode malej holky, ktorá mohla byť približne vo veku Kristofera. Dospeláci sa dali do reči a z cudzieho týpka sa vykľul nejaký zvláštny bojovník, ktorý mal za úlohu Krisa a to dievča odviesť a dostať do bezpečia, pretože sú obaja potomkami gréckych bohov a kvôli tomu im hrozí nebezpečie. Krisovi dedkovci to brali prekvapivo dobre, až by sa jeden mohol čudovať či dopredu už niečo netušili od Kristoferovho otca. Tak či onak, malý chlapec si poslušne zbalil veci a v sprievode dvoch cudzincov sa vybrali do New Yorku, kde sa mali o svojom pôvode dozvedieť viac. Vtedy ešte nevedel ako veľmi sa jeho osud prepletie s dievčaťom, ktoré s ním v ten deň cestovalo. Všetko to začalo keď mu Anitta vyfúkla miesto v aute keď išli do Tábora a tak ju “nechtiac” oblial pitím, no a odvtedy si robili navzájom naprieky a s pribúdajúcimi rokmi zjavne aj zabudli na to, odkiaľ sa ich vzájomná nepriateľskosť berie. Každopádne boli prvé dni donútení byť takmer všade spolu, nakoľko boli obaja nováčikovia a ešte aj deti, čiže poväčšine na nich platili rovnaké pravidlá a mali aj podobný režim. Na druhej strane to však bolo dobré, pretože ich vzájomne podpichovanie ich tak nejak ťahalo v súťaživom duchu, a tým pádom sa zlepšovali v prispôsobovaní sa možnože aj lepšie ako keby toho druhého nemali. Kris chcel vždy dokázať, že je jednoducho lepší ako nejaká malá holka, ktorá síce mohla byť rovnako stará ako on, no aj tak ho predsa nemohla poraziť, nie? Roky ubiehali a každý si žil svoj vlastný život, no sudičky zjavne chceli aby na seba na každom kroku narážali a akonáhle začali obaja trošku viac dospievať, Kris si uvedomil že vlastne žiarli na všetkých chalanov čo sa k nej zlietajú ako osy na cukor, a tak jej robil ešte viac zle, až ich tieto vzájomné spory boli schopné dostať k Cheirónovi na koberček.

Čo situáciu komplikovalo bolo aj to, že Krisovo určenie neprebehlo hneď a vyžiadalo si to pár rokov závidenia Frosty, čo bola nová prezývka jeho večnej súperky, nakoľko k nej sa božský rodič prihlásil omnoho skôr ako ten jeho k nemu. Napokon sa však predsa len dočkal aj on a mohol sa konečne dostať z preplneného zrubu, kde prespávali všetky neurčené decká, k zvyšku svojich nových súrodencov. Vtedy sa trošku spamätal a hlavne už vyrástol a hoci nikdy úplne nedospel, odkedy sa k nemu rodič prihlásil dalo mu to trochu potrebu stať sa viac zodpovedným a pracovať na svojom božskom potenciáli. To, že Frosty sa pre neho za tie roky stala nepriateľom o ktorého nechce prísť si uvedomil pár rokov dozadu počas Nyxinho pustošenia Tábora, kedy sa mu značne uľavilo po zistení, že sa jej nič nestalo. Vzájomne si počas toho dňa zachránili zadky a mohlo to vyzerať, že ich vzťah naberie nové obrátky, no keď prach ustal a bojová vrava sa utíšila, Kris sa radšej tváril akoby sa nič nestalo. Bol to asi jediný svetlý moment medzi nimi a dospievajúci poloboh nevedel čo s toľkými novoobjavenými emóciami robiť, takže ich zakopal pekne späť pod povrch a vrátil sa k starému-dobrému doberaniu si jej. Nebol už síce dávno decko, a po udalostiach s Nyx dostal celkom rýchlu a nečakanú facku od Nyx o tom aký život ich čaká, no stále v ňom bola roztopašnosť, ktorej sa asi nikdy nezbaví. Každopádne ako to už majú veci vo zvyku, aj teraz sa postupne všetko utriaslo a čas bežal ďalej. Uvedomil si, že smrť nikdy nebola bližšie a preto sa zo seba snaží vytrieskať čo najviac, ale zároveň prišiel na svet s istou dávkou drzosti a roztopašnosti a bez nich neodíde.

Zajímavosti

Je alergický na všetky druhy citrusov, no zbožňuje ich arómu a svieže vône.
Jedni z mála vecí ktoré si do Tábora priviezol sú baseballová loptička a rukavica, s ktorými zvykli trénovať doma s dedom. Ak má čas, rád si ide s niekym precvičiť nadhody.
Napriek tomu že jeho rodina je pôvodom z Fínska, on sám ho nikdy nenavštívil, no raz by sa tam chcel ísť určite pozrieť.
Keď sa povie, že “oči sú okná do duše,” u Krisa to platí dvojnásobne a určite by to z neho nerobilo dobrého čo sa blafovania týka.
Jeho obľúbená farba je jednoznačne modrá a najmilšie ročné obdobie je zima, takže sa často vyberá vyššie do hôr alebo k jazeru aby sa cítil aspoň na chvíľu bližšie k domovu a starým rodičom. Celkovo má rád pobyt v prírode a vždy keď si ide zabehať volí taká trasy, aby bol v jej obklopení.